SITABRATISLAVA 18. februára (SITA) – Vyplýva to z vedeckej analýzy Lesníckej fakulty Technickej univerzity vo Zvolene (TUZO) pre Štátnu ochranu prírody SR (ŠOP SR). Štúdia je zameraná na dopad zonácie, najmä na lesné hospodárstvo, a preto nezohľadňuje všetky socio-ekonomické prínosy transformácie národného parku. Odbor komunikácie a propagácie ŠOP SR priblížil, že analýza hodnotila dva návrhy zonácie NP Muránska planina a tiež súčasný stav bez zonácie. Obidva návrhy zonácie predpokladajú zvýšenie biodiverzity a vyšší potenciál rekreácie. Zároveň v dôsledku utlmenej ťažby dreva sa počíta s výraznou ekonomickou stratou. ŠOP SR doplnila, že Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) vníma štúdiu ako jeden z podkladov pri príprave plánu rozvoja NP Muránska planina. V štádiu prípravy je tiež projekt rozvoja okolia Muránskej planiny z Plánu obnovy a odolnosti SR.
„Zonácia Národného parku Muránska planina je komplexná a vysoko odborná záležitosť, ktorej predchádzali a stále prebiehajú mnohé rokovania s dotknutými partnermi v regióne,“ uviedol generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska. Odbor komunikácie a propagácie doplnil, že ŠOP SR naďalej pokračuje v rokovaniach.
Podľa ŠOP SR z vyjadrení ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) vyplýva, že NP Muránska planina bude so schválenou zonáciou konkurencieschopnou destináciou na rekreáciu. „Divočina a zároveň atraktívna turistika pre návštevníka s rázovitým charakterom územia, estetickým zázemím s priamym napojením na historické regióny Gemera a Horehronia môže byť správnym mixom, ktorý pomôže lokálnej ekonomike,“ zdôraznil šéf envirorezortu.
Zároveň ŠOP SR konštatovala, že skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že fungujúce národné parky prinášajú rozvoj a prosperitu regiónov, podporujú udržateľný turizmus, zamestnávajú a pritom zachovávajú prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie. Navyše, príjmy z rekreácie niekoľkonásobne prevyšujú príjmy z ťažby dreva. Tiež sa potvrdzuje, že počet zamestnancov, viazaných na územie v národnom parku, je násobne vyšší, ako len lesnícka prevádzka. Napríklad NP Bavorský les v Nemecku takmer s rovnakou rozlohou ako NP Muránska planina zamestnáva 213 zamestnancov.
„Zonácia Národného parku Muránska planina je komplexná a vysoko odborná záležitosť, ktorej predchádzali a stále prebiehajú mnohé rokovania s dotknutými partnermi v regióne,“ uviedol generálny riaditeľ ŠOP SR Dušan Karaska. Odbor komunikácie a propagácie doplnil, že ŠOP SR naďalej pokračuje v rokovaniach.
Podľa ŠOP SR z vyjadrení ministra životného prostredia Jána Budaja (OĽaNO) vyplýva, že NP Muránska planina bude so schválenou zonáciou konkurencieschopnou destináciou na rekreáciu. „Divočina a zároveň atraktívna turistika pre návštevníka s rázovitým charakterom územia, estetickým zázemím s priamym napojením na historické regióny Gemera a Horehronia môže byť správnym mixom, ktorý pomôže lokálnej ekonomike,“ zdôraznil šéf envirorezortu.
Zároveň ŠOP SR konštatovala, že skúsenosti zo zahraničia ukazujú, že fungujúce národné parky prinášajú rozvoj a prosperitu regiónov, podporujú udržateľný turizmus, zamestnávajú a pritom zachovávajú prírodné dedičstvo pre ďalšie generácie. Navyše, príjmy z rekreácie niekoľkonásobne prevyšujú príjmy z ťažby dreva. Tiež sa potvrdzuje, že počet zamestnancov, viazaných na územie v národnom parku, je násobne vyšší, ako len lesnícka prevádzka. Napríklad NP Bavorský les v Nemecku takmer s rovnakou rozlohou ako NP Muránska planina zamestnáva 213 zamestnancov.
