Lesníci tvrdia, že na nepriaznivý stav lesov dlhodobo upozorňovali. Štátna ochrana prírody aj mimovládne organizácie však upozornenia bagatelizovali a prehlasovali, že lykožrútová kalamita sa spontánne zastaví sama. Ochranári podľa Hančinského kladú lesníkom prekážky na vykonanie včasných sanačných opatrení, čo vedie k rozšíreniu podkôrneho hmyzu a následnej náhodnej ťažbe dreva. „Sú pranierovaní výhradne lesníci, ktorí robia len to, čo im ukladá zákon na územiach, kde je potrebné sanovať dôsledky kalamity,“ zdôraznil s tým, že lesníci sú pripravení prispieť k pozitívnym zmenám, ale požadujú férový a spravodlivý prístup.
EK konštatovala, že stav viacerých druhov živočíchov a rastlín a ich biotopov na Slovensku je nepriaznivý a zaslala Slovensku takzvané odôvodnené stanovisko, na ktoré musí do dvoch mesiacov odpovedať a vysvetliť, aké kroky prijalo alebo plánuje prijať na zlepšenie ochrany lesov. Pokiaľ nebude náprava, Komisia môže Slovensko zažalovať na Európskom súdnom dvore za neplnenie záväzkov. Ochranári vyzvali vládu, aby čo najskôr prijala novelu zákona o lesoch z dielne ministerstva pôdohospodárstva a novelu zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne ministerstva životného prostredia. Tieto novely mali viesť k lepšej ochrane starých smrekových lesov pred náhodnými ťažbami a k posilneniu kompetencií orgánov ochrany prírody, ktoré by mali byť o náhodnej ťažbe vopred informované a mali by mať možnosť posúdiť, či je v súlade s predmetom ochrany biotopov a druhov. Ministerstvo životného prostredia uviedlo, že novelu zákona o ochrane prírody a krajiny je nutné v záujme ochrany prírody prijať čo najskôr. Nová legislatíva sa sústredí aj na ochranu vzácnych druhov živočíchov a rastlín, obmedzuje vykonávanie veľkoplošnej ťažby v chránených územiach a posilňuje právomoci štátnych orgánov ochrany prírody. Vlani tiež MŽP vypracovalo program záchrany hlucháňa hôrneho a tetrova hoľniaka, ktorý predstavuje konkrétne opatrenia na ochranu tohto druhu a jeho územia.
SITA
