SITABRATISLAVA 23. marca (SITA) - Ľudské zásahy budú podľa dohody vylúčené na rozlohe 2 230 hektárov, najvyšší, bezzásahový stupeň ochrany tak bude platiť na 9 500 hektároch pralesov. Celková výmera pralesov na Slovensku dosahuje podľa ochranárov 10 583 hektárov, pričom asi tretina z tejto rozlohy nebola chránená najvyšším stupňom ochrany. Dohoda sa týka napríklad lokality Zámok v Malých Karpatoch, Drastvica v Štiavnických vrchoch, Skalnatá v Lúčanskej Malej Fatre či Chmelienec v Nízkych Tatrách, celkovo ide o 96 lokalít.
„Na mape vymedzené lokality na naše náklady vyznačíme v teréne a zabezpečíme ich ochranu. Zároveň dávame verejný prísľub, že v nich nebudeme vykonávať žiadne hospodárske zásahy,“ povedal generálny riaditeľ Lesov SR Marian Staník. Ochranárske organizácie tento prístup privítali. „WWF Slovensko oceňuje konštruktívny prístup predstaviteľov štátneho podniku k rokovaniam, ako aj záväzok neťažiť v pralesoch Slovenska, ktoré identifikovali ochranárske organizácie. Ide o posun k zabezpečeniu trvalej a primeranej ochrany pralesov na Slovensku,“ uviedla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann. Podľa Mariána Jasíka z občianskeho združenia Prales je dohoda dobrou správou pre ochranu pôvodnej biodiverzity na Slovensku. „Pralesy sú pre mnohé organizmy ako Noemove archy uprostred mora viac alebo menej premenených lesov. Významným spôsobom sa tiež rozšíri základňa pre výskum prírodných zákonitostí v lesných ekosystémoch,“ vyhlásil. Obidve strany sa tiež zhodli, že do budúcnosti je potrebné prehodnotiť národnú sústavu chránených území a zabezpečiť dôslednú ochranu najcennejších lokalít.
Na území Slovenska vznikli prvé rezervácie na ochranu pralesov už koncom 19. storočia v snahe zachovať vzácne ukážky prírodných lesov v ich takmer nezmenenej podobe. V neskoršom období bola sieť pralesových rezervácií budovaná najmä za účelom výskumu prirodzeného vývoja lesov. V súčasnosti je na Slovensku prísne chránených 5. stupňom ochrany 68 percent plochy pralesov, čo predstavuje 7 313 hektárov. Podpísanou dohodou sa táto výmera zvýši na viac ako 9 500 hektárov, čím sa podiel pralesov ponechaných na prirodzený vývoj zvýši na 94 percent.
„Na mape vymedzené lokality na naše náklady vyznačíme v teréne a zabezpečíme ich ochranu. Zároveň dávame verejný prísľub, že v nich nebudeme vykonávať žiadne hospodárske zásahy,“ povedal generálny riaditeľ Lesov SR Marian Staník. Ochranárske organizácie tento prístup privítali. „WWF Slovensko oceňuje konštruktívny prístup predstaviteľov štátneho podniku k rokovaniam, ako aj záväzok neťažiť v pralesoch Slovenska, ktoré identifikovali ochranárske organizácie. Ide o posun k zabezpečeniu trvalej a primeranej ochrany pralesov na Slovensku,“ uviedla riaditeľka WWF Slovensko Miroslava Plassmann. Podľa Mariána Jasíka z občianskeho združenia Prales je dohoda dobrou správou pre ochranu pôvodnej biodiverzity na Slovensku. „Pralesy sú pre mnohé organizmy ako Noemove archy uprostred mora viac alebo menej premenených lesov. Významným spôsobom sa tiež rozšíri základňa pre výskum prírodných zákonitostí v lesných ekosystémoch,“ vyhlásil. Obidve strany sa tiež zhodli, že do budúcnosti je potrebné prehodnotiť národnú sústavu chránených území a zabezpečiť dôslednú ochranu najcennejších lokalít.
Na území Slovenska vznikli prvé rezervácie na ochranu pralesov už koncom 19. storočia v snahe zachovať vzácne ukážky prírodných lesov v ich takmer nezmenenej podobe. V neskoršom období bola sieť pralesových rezervácií budovaná najmä za účelom výskumu prirodzeného vývoja lesov. V súčasnosti je na Slovensku prísne chránených 5. stupňom ochrany 68 percent plochy pralesov, čo predstavuje 7 313 hektárov. Podpísanou dohodou sa táto výmera zvýši na viac ako 9 500 hektárov, čím sa podiel pralesov ponechaných na prirodzený vývoj zvýši na 94 percent.
