ZMOS: Združenie požaduje odborné a participatívne dokončenie zonácie národných parkov

Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) požaduje odborné a participatívne dokončenie zonácie národných parkov.
BRATISLAVA 23. júna (SITA) – Doposiaľ sa tak podľa jeho predstaviteľov neudialo, uvádza v tlačovej správe z dnešnej tlačovej konferencie Zuzana Špačeková, poverená ústredná riaditeľka kancelárie ZMOS, podľa ktorej sme svedkami netransparentného, neodborného procesu nastavovania zonácie, a tiež bez vyhodnotenia jej dopadov na miestne samosprávy a ich obyvateľov. Teraz, v prípade aktuálne pripravovanej zonácie v troch národných parkoch (Veľká Fatra, Poloniny a Slovenský kras), sa dotkne zonácia stovky miest a obcí. V prípade zonácie v deviatich národných parkoch sa podľa ZMOS dotkne trištvrte územia našej krajiny a až tisícky miest a obcí.

Tieto slová potvrdili dnes na tlačovej konferencii ZMOS zástupcovia miest a obcí situovaných v dotknutých troch národných parkov. „ZMOS ani samosprávy nie sú principiálne proti zonácii. Podporíme zmysluplnú zonáciu národných parkov po sociálnom dialógu so všetkými zainteresovaným nimi i partnermi v danom území,“ skonštatoval nový predseda Sekcie lesného a vodného hospodárstva Rady ZMOS a primátor mesta Kysucké Nové Mesto Marián Mihalda, podľa ktorého ich pripomienky neboli akceptované a nebol s nimi vedený dialóg. Impulzom pre ZMOS je neschválenie novely zákona o ochrane prírody a krajiny a jeho vedenie využije priestor na uplatnenie ich zásadných výhrad a pripomienok. Na zonáciu národných parkov sa miestne samosprávy pozerajú z niekoľkých aspektov. Z hospodárskeho aspektu ide o znižovanie zamestnanosti v regiónoch a následne výpadky na miestnych daniach pre samosprávy. Zonácia sa dotkne predovšetkým obcí na periférii rozvoja. „Príkladom sú Poloniny, kde v súčasnosti nie je plynofikovaných 33 obcí a tieto sú odkázané na zásobovanie drevom. V závere budú drevo dovážať z iného regiónu za vyššiu cenu,“ dodal Mihalda.

Podľa starostu Jablonova nad Turňou Slavomíra Zubriczkého, z obce ležiacej v národnom parku Slovenský kras, sa zonácia dotkne ďalších 42 obcí v území. „Cítime, že príprava nebola dostatočná, preto voláme po sociálnom dialógu,“ povedal Zubriczký s tým, že do ochrannej zóny sa radia všetky hospodárske lesy, aj tie na ktorých prebieha ťažba. Podľa zákona o ochrane prírody ale tieto plochy nespĺňajú nároky na definíciu národného parku, podľa ktorého sú to plochy bez zásahu ľudskej činnosti. Starostka Liptovských Revúc Jana Šimová (Národný park Veľká Fatra) podotkla, že zonácia sa dotkne 28 obcí a 5 miest a pripravovaným procesom zonácie vznikla polarizácia medzi občanmi a samosprávou na jednej strane a ochranárskymi skupinami na strane druhej. Podľa starostky je celá zonáciu urýchlená, lebo nebola komunikovaná z hospodárskeho, ekonomického a sociálneho aspektu. Starosta Očovej Rudolf Huliak sa dotkol aj problematiky veľkých šeliem, ktoré aktuálne ohrozujú životy ľudí vo viacerých mestách a obciach.

„Podľa predloženého návrhu zonácie mali byť výpadky na podielových daniach, či ziskoch v rámci užívania vlastníckych práv na Slovensku vykryté príjmami z mäkkého turizmu a celkovo z turistického ruchu, ktorý vznikne práve vyhlásením územia za chránené územie zonáciou,“ vyhlásil Huliak, podľa ktorého je ale skutočnosť taká, že nastal opak, teda že mäkký turizmus upadá, vidiek prestáva užívať vlastnícke práva, prestáva chovať či pestovať a ľudia sa boja vyjsť z vlastných domovov. ZMOS zdôraznil požiadavku na dokončenie zonácie národných parkov s jasne určenými limitmi. Je za zachovanie národných parkov, rozumné hospodárenie a ochranu našej prírody. „To je cieľom všetkých zainteresovaných strán, na tom sa zhodneme“, uviedol na záver Mihalda a dodal, že ZMOS sa v najbližších dňoch v tejto veci opätovne obráti listom na ministra životného prostredia so žiadosťou o stretnutiu a riešenie ich oprávnených požiadaviek a schválených uznesení združenia za ktorými stoji 95 percent miest a obcí naprieč Slovenskom.

Dôvodom odkladania zonácie národných parkov bol a dodnes je nesúhlas vlastníkov pozemkov, vrátane správcov lesného majetku štátu so zaraďovaním ich pozemkov do A zóny parku (5. stupeň ochrany ) a následná výška finančnej náhrady za obmedzenia bežného obhospodarovania. Pri zonácii je potrebné zapracovať finančné odškodnenie samospráv, ktoré budú mať výpadky na daniach z nehnuteľností. Špecifikácia zonácie každého národného parku je individuálna a pri zonácii národných parkov je potrebná diskusia so všetkými zúčastnenými stranami.


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • Tarabov útok na národné parky: Nariadil veľké prepúšťanie a zobral im peniaze zo štátneho rozpočtu

    Riaditelia národných parkov majú prepustiť takmer 80 ľudí. Minister im zároveň drasticky znížil príspevok na tento rok zo štátneho rozpočtu a obmedzil aj peniaze z eurofondov. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču ide o neakceptovateľný útok na ochranu prírody na Slovensku.
  • Rezorty nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov

    Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.