Slovensko podľa Súdneho dvora EÚ neprijalo potrebné opatrenia pre ochranu hlucháňa hôrneho

Súdny dvor Európskej únie potvrdil porušenie smerníc o biotopoch a o vtáctve zo strany Slovenska.
BRATISLAVA 22. júna (SITA) - Okrem toho, že Slovensko nerealizovalo projekty s adekvátnym vplyvom na územia výskytu hlucháňa hôrneho, neprijal ani potrebné opatrenia na ochranu jeho biotopov. Súdny dvor dospel k záveru, že Slovensko neprijalo vhodné ochranné opatrenia na zabránenie poškodzovaniu biotopov hlucháňa a jeho rušeniu v územiach sústavy Natura 2000. Informoval o tom Balázs Lehóczki z tlačového oddelenia Súdneho dvora v tlačovej správe.

V priebehu roka 2017 bolo eurokomisii doručených viacero sťažností, ktoré opisovali nadmernú ťažbu dreva v 12 územiach sústavy Natura 2000, ktoré sú vyhlásené na ochranu hlucháňa hôrneho na Slovensku. Táto činnosť mala mať podľa sťažností vplyv na ochranu tohto chráneného druhu. Komisia následne podala na súdny dvor žalobu proti Slovensku za porušenie smerníc o biotopoch a o vtáctve v prípade ochrany území sústavy Natura 2000, na ktorých sa nachádzajú biotopy hlucháňa hôrneho.

Vo svojom rozsudku Súdny dvor EÚ v prvom rade uviedol, že programy starostlivosti o lesy a ich zmeny, náhodná ťažba dreva a opatrenia na predchádzanie ohrozeniu lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených prírodnými katastrofami predstavujú plány, ktoré priamo nesúvisia so správou príslušných území sústavy Natura 2000 alebo pre túto správu nie sú potrebné. Súdny dvor však konštatoval, že programy starostlivosti o lesy od 1. januára 2015 nepodliehali primeranému posúdeniu ich vplyvov. Slovensko vyňalo aj náhodnú ťažbu dreva z povinnosti posúdenia. Navyše, ani na opatrenia na predchádzanie ohrozeniu lesov a odstránenie následkov škôd spôsobených škodlivými činiteľmi sa nevzťahoval taký režim ochrany, ktorý by zaručoval primerané posúdenie vplyvov.

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP) prijalo s poľutovaním rozhodnutie Súdneho dvora EÚ, ktorý v Luxemburgu vyhovel žalobe Európskej komisie proti Slovensku za neplnenie povinností pri ochrane biotopu hlucháňa hôrneho v rokoch 2015 – 2019. Po tomto rozhodnutí bude súd zvažovať, či pristúpi aj k uloženiu pokuty. MŽP dúfa, že opatrenia, ktoré dosiahli za posledné dva roky, uchránia Slovensko pred uložením tejto finančnej pokuty, ktorá by inak mohla mať značný rozsah. „Od roku 2020 sme presadili reformu ochrany prírody, presadili sme razantnejšie rozhodovanie kompetentných orgánov a získali sme väčšiu podporu nielen širokej verejnosti, ale aj odborníkov. Bohužiaľ, staré chyby už boli predmetom obvinenia Slovenskej republiky pred Súdnym dvorom EÚ," uviedlo MŽP v tlačovej správe.

Iniciatíva My sme les a ďalšie mimovládne organizácie dlhodobo požadovali lepšiu ochranu pre lesy, ktoré sú domovom hlucháňa a iných ohrozených druhov. Podľa predstaviteľov iniciatívy úrady upozornenia nepočúvali a najcennejšie lesy sa strácali spolu s hlucháňom. „Mizli lesy, ktorých ochrana je v iných krajinách samozrejmosťou. U nás slúžili na rýchly zárobok pre vyvolené skupiny bez ohľadu na dotknuté druhy, ekologický stav a vzhľad krajiny. Škoda, že úrady a vláda nekonali skôr, reálnej hrozbe sankcií by sa tak dalo predísť. Je smutné, že si nedokážeme naše prírodné bohatstvo chrániť sami a musí to za nás robiť Európska únia. Napriek tomu dúfame, že rozhodnutie povedie k urýchleniu nápravy a prežitiu hlucháňa na Slovensku, ktorý má ešte stále šancu,“ uviedol na margo rozhodnutia Karol Kaliský z iniciatívy My sme les.


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • Tarabov útok na národné parky: Nariadil veľké prepúšťanie a zobral im peniaze zo štátneho rozpočtu

    Riaditelia národných parkov majú prepustiť takmer 80 ľudí. Minister im zároveň drasticky znížil príspevok na tento rok zo štátneho rozpočtu a obmedzil aj peniaze z eurofondov. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču ide o neakceptovateľný útok na ochranu prírody na Slovensku.
  • Rezorty nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov

    Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.