VLK trvá na vyňatí karpatských bukových pralesov zo svetového dedičstva UNESCO

Keďže Slovensko nesplnilo požiadavky Výboru Svetového dedičstva UNESCO na väčšiu ochranu svojej časti karpatských bukových pralesov, Lesoochranárske zoskupenie VLK oficiálne požiadalo UNESCO, aby pokračovalo v procese vyňatia tejto lokality zo zoznamu svetového prírodného dedičstva.
BRATISLAVA 12. apríla (SITA) - Výbor svetového dedičstva UNESCO vlani v júli vyzval Slovensko, aby do februára tohto roka definitívne určilo hranice lokality a zaistilo ochranu pred ťažbou dreva a lovom zveri. VLK tvrdí, že vládou schválené opatrenia sú nepostačujúce. „Súčasný stav vytvára najmä u lesníkov a poľovníkov dojem, že je normálne ťažiť drevo a loviť zver vrátane vlkov na území zaradenom na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Niektorí z nich majú dokonca dojem, že UNESCO si cení práve tento ich spôsob starostlivosti o územie. Vymazanie slovenských komponentov zo zoznamu svetového dedičstva nastolí reálny stav, aký panuje na Slovensku, a upraví naše vzťahy s medzinárodným spoločenstvom, ktorému, žiaľ, v súčasnosti klameme o skutočnom stave tejto lokality,“ uviedol pre agentúru SITA Peter Sabo z VLK-a.

VLK upozorňuje od roku 2008 na nedostatočnú ochranu slovenskej časti Starých bukových lesov a bukových pralesov Karpát a iných regiónov Európy. V súčasnosti až 67 percent z celkovej výmery 5 766,4 hektára slovenskej časti nemá zabezpečenú ochranu tak, ako to uvádza nominačný projekt v žiadosti o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO z roku 2007. „Na vyše 3 860 hektároch územia zapísaného na Zoznam svetového dedičstva UNESCO sa rúbu stromy ako v akýchkoľvek iných lesoch, loví sa tu zver, stavajú sa nové poľovnícke posedy, dokonca je v tomto území možné loviť aj vlkov,“ konštatoval Sabo. Naplánované sú tu podľa neho aj developerské projekty, napríklad výstavba lyžiarskeho strediska, lanovky či cestného hraničného priechodu do Poľska. „Je omyl myslieť si, že značka UNESCO zabezpečuje čokoľvek. Značku UNESCO sme dostali za odmenu, pretože sme povedali, že na 5 700 hektároch neťažíme a nepoľujeme. Klamali sme,“ napísala na Facebooku Katarína Grichová z VLK-a.

Správa, ktorú predložilo Ministerstvo životného prostredia SR Centru Svetového dedičstva UNESCO v Paríži k 1. februáru je podľa ochranárov málo konkrétna, neuvádza presné vymedzenie hraníc lokality na Slovensku, nestanovuje zodpovednosti jednotlivých orgánov štátu v oblasti adekvátnej ochrany prírody a neposkytuje konkrétny časový plán navrhovaných opatrení. „Napriek naozaj naliehavým výzvam UNESCO Slovenská republika nepredložila žiadne odpovede na najpálčivejšie otázky, ktorými sú nejasnosť hraníc územia a zabezpečenie ochrany pred výrubom a ostatnými aktivitami ohrozujúcimi predmet ochrany, to je karpatské bukové pralesy,“ zdôraznil Sabo.

Slovenskú časť Svetového dedičstva UNESCO tvoria štyri komponenty, z toho tri - Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Envirorezort tvrdí, že ochrana pred ťažbou dreva a lovom zveri je v súčasnosti dostatočne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí, a to v lokalitách Havešová a Rožok, ktoré sú zároveň národné prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany, kde sú ťažba a lov zakázané. V častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec.


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • IKEA v Malackách rozšíri výrobu drevotriesky. Aj vďaka novým plantážam

    Líder svetového predaja nábytku – švédsky koncern IKEA – nemá na Slovensku len veľký bratislavský obchodný dom, ale aj viacero fabrík na nábytok i závod na výrobu drevotriesky. Ten pri Malackách postavil koncern pritom na prelome milénia, a tak mu už v súboji s konkurentmi začal dochádzať dych.
  • Zákaz biomasakra je iluzórny. Kvalitné drevo z lesa sa spaľuje ďalej

    Vlani na konci roka pretlačili opoziční poslanci nečakane paragraf do legislatívnej normy, ktorá mala podľa nich prispieť k ochrane lesov. Zmenou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa od januára 2019 mala zrušiť podpora pre elektrárne, ktoré spaľujú lesnú biomasu. Má ju dostávať len ten, kto využíva odpad z drevospracujúceho priemyslu. Na zvyšky z ťažby, napríklad konáre, by sa už vzťahovať nemala.
  • Kovbojka o revíry v priamom prenose

    Poľovnícka spoločnosť Horn s pätnástimi miestnymi členmi ponúkne za blízky revír Višničky, ktorý spravujú v Štiavnických vrchoch štátne Lesy SR, tomuto podniku ročný nájom v sume vyše 57-tisíc eur. Pri 1 400-hektárovej rozlohe štátnych pozemkov v tomto revíri je to pre štát určite výhodná cena. Veď za hektár revíru chcú ľudia z Hornu platiť až 41 eur ročne, pričom priemer z cenových súťaží štátnych lesov je na 23 eurách.
  • Lesník odhalil sfušované zalesňovanie. Vinník dostal ďalšie miliónové kontrakty

    Na spackané zalesňovanie v oblasti horehronského Telgártu upozornil v septembri radový lesník Lesov SR Matúš Hríbik, ktorý tam pôsobí. Privátny dodávateľ podľa jeho slov nevysadil dostatočne veľké plochy a veľa stromčekov sa našlo hromadne zahrabaných len tak pod zemou.
  • Kvietik & Slavia Biznis spoza opony SNS

    O investičnej skupine Slavia Capital v rukách Petra Gabalca a Martina Kvietika sa už dlhšie hovorí v súvislosti s jej „prienikom“ s vládnou SNS i o tom, ako má vo svojich biznisoch využívať napojenie na rezorty zverené strane. Slavisti takéto tvrdenia rezolútne odmietajú a zdôrazňujú, že nič z toho nie je pravda. TREND si preto posvietil na jej vzťahy so štátom podrobnejšie
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.