VLK trvá na vyňatí karpatských bukových pralesov zo svetového dedičstva UNESCO

Keďže Slovensko nesplnilo požiadavky Výboru Svetového dedičstva UNESCO na väčšiu ochranu svojej časti karpatských bukových pralesov, Lesoochranárske zoskupenie VLK oficiálne požiadalo UNESCO, aby pokračovalo v procese vyňatia tejto lokality zo zoznamu svetového prírodného dedičstva.
BRATISLAVA 12. apríla (SITA) - Výbor svetového dedičstva UNESCO vlani v júli vyzval Slovensko, aby do februára tohto roka definitívne určilo hranice lokality a zaistilo ochranu pred ťažbou dreva a lovom zveri. VLK tvrdí, že vládou schválené opatrenia sú nepostačujúce. „Súčasný stav vytvára najmä u lesníkov a poľovníkov dojem, že je normálne ťažiť drevo a loviť zver vrátane vlkov na území zaradenom na zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Niektorí z nich majú dokonca dojem, že UNESCO si cení práve tento ich spôsob starostlivosti o územie. Vymazanie slovenských komponentov zo zoznamu svetového dedičstva nastolí reálny stav, aký panuje na Slovensku, a upraví naše vzťahy s medzinárodným spoločenstvom, ktorému, žiaľ, v súčasnosti klameme o skutočnom stave tejto lokality,“ uviedol pre agentúru SITA Peter Sabo z VLK-a.

VLK upozorňuje od roku 2008 na nedostatočnú ochranu slovenskej časti Starých bukových lesov a bukových pralesov Karpát a iných regiónov Európy. V súčasnosti až 67 percent z celkovej výmery 5 766,4 hektára slovenskej časti nemá zabezpečenú ochranu tak, ako to uvádza nominačný projekt v žiadosti o zápis do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO z roku 2007. „Na vyše 3 860 hektároch územia zapísaného na Zoznam svetového dedičstva UNESCO sa rúbu stromy ako v akýchkoľvek iných lesoch, loví sa tu zver, stavajú sa nové poľovnícke posedy, dokonca je v tomto území možné loviť aj vlkov,“ konštatoval Sabo. Naplánované sú tu podľa neho aj developerské projekty, napríklad výstavba lyžiarskeho strediska, lanovky či cestného hraničného priechodu do Poľska. „Je omyl myslieť si, že značka UNESCO zabezpečuje čokoľvek. Značku UNESCO sme dostali za odmenu, pretože sme povedali, že na 5 700 hektároch neťažíme a nepoľujeme. Klamali sme,“ napísala na Facebooku Katarína Grichová z VLK-a.

Správa, ktorú predložilo Ministerstvo životného prostredia SR Centru Svetového dedičstva UNESCO v Paríži k 1. februáru je podľa ochranárov málo konkrétna, neuvádza presné vymedzenie hraníc lokality na Slovensku, nestanovuje zodpovednosti jednotlivých orgánov štátu v oblasti adekvátnej ochrany prírody a neposkytuje konkrétny časový plán navrhovaných opatrení. „Napriek naozaj naliehavým výzvam UNESCO Slovenská republika nepredložila žiadne odpovede na najpálčivejšie otázky, ktorými sú nejasnosť hraníc územia a zabezpečenie ochrany pred výrubom a ostatnými aktivitami ohrozujúcimi predmet ochrany, to je karpatské bukové pralesy,“ zdôraznil Sabo.

Slovenskú časť Svetového dedičstva UNESCO tvoria štyri komponenty, z toho tri - Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Envirorezort tvrdí, že ochrana pred ťažbou dreva a lovom zveri je v súčasnosti dostatočne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí, a to v lokalitách Havešová a Rožok, ktoré sú zároveň národné prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany, kde sú ťažba a lov zakázané. V častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec.


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • Nemecké Asko pridá na Slovensku štyri nové predajne

    Záujem nadnárodných predajcov nábytku o Slovensko neutícha. Len nedávno nemecký predajca nábytku Sconto oznámil, že ešte túto jeseň otvorí svoju štvrtú predajňu v Žiline. Na ďalšiu expanziu sa chystá aj ďalšia nemecká sieť Asko. K jej terajším šiestim slovenským predajniam majú v pribudnúť ďalšie štyri.
  • Slovensko aj Žiga konečne vyvážajú do zahraničia výrazne menej dreva ako donedávna

    Najväčším neduhom domáceho lesnícko-drevárskeho biznisu je už dlhodobo vývoz veľkých objemov surového dreva do cudziny. Pridaná hodnota i pracovné miesta pri spracúvaní "slovenského" dreva sa tak tvoria až v zahraničí. Najmä v Rakúsku a Česku. Aspoň posledné roky však dochádza aj k veľmi dynamickému poklesu exportov.
  • Vzbura malých drevorubačov sa vydarila. Zo štátnych lesov sa vyhnať nedali

    Za predchádzajúcej jednofarebnej vlády strany Smer-SD a ministra Ľubomíra Jahnátka prišlo na rezorte pôdohospodárstva k zásadným zmenám v oblasti odvozu dreva zo štátnych Lesov SR. Menší regionálni dopravcovia o svoje kontrakty po roku 2014 prišli a štátny podnik spravujúci skoro polovicu lesov odvoz dreva zveril len pár veľkým firmám.
  • Konečne sa štátne drevo nebude spaľovať len tak „na neverím boha“

    Štátny podnik Lesy SR mení k lepšiemu svoj biznis s drevnou štiepkou z odpadov po ťažbe i s ostatnou menej kvalitnou biomasou. Nový systém predaja myslí najmä na to, aby sa podľa možnosti nespaľovala iba na energie. Využívať sa má v najväčšej možnej miere aj na iné drevárske či papierové výrobky s vyššou pridanou hodnotou.
  • Naša najväčšia nábytkáreň padla do nebývalej straty a vracia aj investičné stimuly

    Asi najznámejšou nábytkárňou v rukách domácich podnikateľov je topoľčiansky Decodom. Vďaka celoslovenskej sieti vlastných predajní od Skalice po Michalovce. No najväčšou nábytkárňou v rukách Slovákov je fiľakovský Ekoltech. Ten za ostatnú dekádu svoje tržby strojnásobil až na sto miliónov eur. Navyše, počas tohto obdobia každoročne zarobil v čistom minimálne dva milióny.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.