HUBA: Nová envirostratégia neprinesie skutočnú zmenu v ochrane životného prostredia

Veľa opatrení, ktoré mohli priniesť skutočnú zmenu v ochrane životného prostredia, bolo z návrhu novej environmentálnej stratégie Slovenska v procese pripomienkovania vypustených.
BRATISLAVA 28. februára (SITA) – Pre odpor ostatných rezortov či iných vplyvných subjektov z návrhu odstránili napríklad presun správy chránených území pod rezort životného prostredia či zavedenie environmentálnej dane. Tento názor vyjadril Mikuláš Huba, vedecký pracovník SAV a zakladajúci člen Slovenského ochranárskeho snemu.

Viaceré zámery envirostratégie, napríklad v oblasti čistenia vôd či spracovania odpadov už malo Slovensko podľa Hubu splniť alebo uskutočniť v čo najkratšom čase, a nie až do roku 2030, ako to predpokladá envirostratégia. „Takmer všetko, čo sľubuje stratégia, nie je dosť ambiciózne a formulácia záväzkov je zväčša vágna. Navyše, vymáhanie ich plnenia je iluzórne, o čom svedčí aj fakt, že envirorezort svojim partnerom vo viacerých zásadných veciach napokon ustúpil,“ zdôraznil environmentalista. Súčasná vláda je podľa Hubu vo svojej podstate antienvironmentálna, takže sa nedá očakávať, že prijme dokument, ktorý by výrazne a v rozumnom časovom horizonte zlepšil stav životného prostredia na Slovensku. „Tým nechcem uprieť pozitívnu snahu Inštitútu environmentálnej politiky, ktorý prípravu návrhu stratégie koordinoval, ani povedať, že sa v nej nenájde celý rad rozumných myšlienok, návrhov a zámerov,“ konštatoval Huba.

Záväznosť novej Envirostratégie 2030 znižuje podľa neho aj fakt, že neprešla parlamentom, ale len vládou, a teda nie je národným, ale len vládnym dokumentom. Ani proces prípravy, pripomienkovania, posudzovania a schvaľovania stratégie nebol podľa neho taký otvorený, ako tvrdí ministerstvo životného prostredia (MŽP). Ministerstvo napríklad nevyužilo ponúknutú možnosť spätnej väzby nezávislých expertov.

Envirostratégia 2030 nastavuje systémové riešenia pre najväčšie environmentálne výzvy Slovenska, akými sú kvalita ovzdušia, odpady, vody, lesy či klimatické zmeny. Pripravil ju Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Vznikala dva roky a na jej znení sa okrem 160 odborníkov z rôznych rezortov a oblastí podieľala aj široká verejnosť, ktorá v rámci pripomienkovania zaslala približne 800 námetov. Ciele a opatrenia Envirostratégie 2030 by mali byť rešpektované v iných koncepčných dokumentoch vlády a v legislatíve.


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • IKEA v Malackách rozšíri výrobu drevotriesky. Aj vďaka novým plantážam

    Líder svetového predaja nábytku – švédsky koncern IKEA – nemá na Slovensku len veľký bratislavský obchodný dom, ale aj viacero fabrík na nábytok i závod na výrobu drevotriesky. Ten pri Malackách postavil koncern pritom na prelome milénia, a tak mu už v súboji s konkurentmi začal dochádzať dych.
  • Zákaz biomasakra je iluzórny. Kvalitné drevo z lesa sa spaľuje ďalej

    Vlani na konci roka pretlačili opoziční poslanci nečakane paragraf do legislatívnej normy, ktorá mala podľa nich prispieť k ochrane lesov. Zmenou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa od januára 2019 mala zrušiť podpora pre elektrárne, ktoré spaľujú lesnú biomasu. Má ju dostávať len ten, kto využíva odpad z drevospracujúceho priemyslu. Na zvyšky z ťažby, napríklad konáre, by sa už vzťahovať nemala.
  • Kovbojka o revíry v priamom prenose

    Poľovnícka spoločnosť Horn s pätnástimi miestnymi členmi ponúkne za blízky revír Višničky, ktorý spravujú v Štiavnických vrchoch štátne Lesy SR, tomuto podniku ročný nájom v sume vyše 57-tisíc eur. Pri 1 400-hektárovej rozlohe štátnych pozemkov v tomto revíri je to pre štát určite výhodná cena. Veď za hektár revíru chcú ľudia z Hornu platiť až 41 eur ročne, pričom priemer z cenových súťaží štátnych lesov je na 23 eurách.
  • Lesník odhalil sfušované zalesňovanie. Vinník dostal ďalšie miliónové kontrakty

    Na spackané zalesňovanie v oblasti horehronského Telgártu upozornil v septembri radový lesník Lesov SR Matúš Hríbik, ktorý tam pôsobí. Privátny dodávateľ podľa jeho slov nevysadil dostatočne veľké plochy a veľa stromčekov sa našlo hromadne zahrabaných len tak pod zemou.
  • Kvietik & Slavia Biznis spoza opony SNS

    O investičnej skupine Slavia Capital v rukách Petra Gabalca a Martina Kvietika sa už dlhšie hovorí v súvislosti s jej „prienikom“ s vládnou SNS i o tom, ako má vo svojich biznisoch využívať napojenie na rezorty zverené strane. Slavisti takéto tvrdenia rezolútne odmietajú a zdôrazňujú, že nič z toho nie je pravda. TREND si preto posvietil na jej vzťahy so štátom podrobnejšie
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.