ENVIRO: Nová Envirostratégia 2030 je len ťažko vynutiteľná, tvrdia Hojsík i Baláž

Nová environmentálna stratégia Slovenska, ktorú dnes schválila vláda, nie je dostatočne ambiciózna ani záväzná pre ostatné rezorty.
BRATISLAVA 27. februára (SITA) – Vo vyhlásení to dnes uviedol environmentálny expert strany Progresívne Slovensko Martin Hojsík. „Slovensko, jeho príroda aj občania potrebujú omnoho ambicióznejšiu, progresívnejšiu, ale aj záväznejšiu stratégiu,“ zdôraznil. Podľa Hojsíka z pôvodného textu návrhu Envirostratégie 2030 vypustili vetu, ktorá hovorila, že „uplatňovanie cieľov a opatrení Envirostratégie 2030 sa bude rešpektovať v stratégiách a legislatívnych návrhoch všetkých rezortov“. „To by ministerstvá pôdohospodárstva či hospodárstva pri ich stratégiách nepripustili,“ dodal Hojsík.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) tvrdí, že Envirostratégiu 2030 postupne zapracujú do zákonov a akčných plánov či stratégií ostatných rezortov. „Envirostratégia je dokumentom MŽP, ale schválila ho vláda, takže je záväzná pre všetky ministerstvá,“ vyhlásil v tejto súvislosti štátny tajomník envirorezortu Norbert Kurilla. Dodal, že jednotlivé rezorty takto dostali zrozumiteľný návod, čím sa pri ochrane životného prostredia riadiť. „My sa budeme v zmysle envirostratégie snažiť ovplyvňovať tvorbu ich politík a stratégií, aby prihliadali na environmentálne ciele,“ vyhlásil s tým, že Envirostratégia 2030 by mala byť hybnou silou environmentálnych aspektov v politikách všetkých rezortov.

Hojsík tiež kritizoval skutočnosť, že zo stratégie vypustili plán na prechod správy štátnych pozemkov v 3. a vyššom stupni ochrany pod rezort životného prostredia. Podotkol, že v chránených územiach nebudú na základe pripomienky Lesov SR uprednostňované záujmy ochrany prírody nad komerčnými záujmami ako ťažba dreva, nerastných surovín, poľovníctva či výstavby. Envirostratégia 2030 podľa Hojsíka nereflektuje potrebu udržať globálne otepľovanie pod 1,5 stupňa Celzia, ktoré je nevyhnutné na zabránenie najhorším dopadom klimatickej zmeny.

Aj environmentalista Erik Baláž zo strany SPOLU je v súvislosti s novou environmentálnou stratégiou skeptický, keďže navrhuje ciele do ďalekej budúcnosti, teda pre budúce vlády. Čo sa týka častí o ochrane prírody Baláž nepovažuje Envirostratégiu 2030 za dosť progresívnu. „Ak by sa malo postupovať takýmto tempom ako doteraz, tak národné parky nebudú mať 75 percent jadrovej zóny s najvyššou ochranou v roku 2030, ale až o niekoľko storočí neskôr,“ vyhlásil. Dokument stanovuje, že v národných parkoch budú bezzásahové územia tvoriť 50 percent celkovej rozlohy do roku 2025 a 75 percent rozlohy do roku 2030. V bezzásahových územiach bude ťažba zakázaná a na ostatnom území bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie. Baláž vysvetlil, že zámer je síce dobrý, ale ťažko vynutiteľný, keďže nekorešponduje so súčasnou politickou situáciou. „Sú tam aj ďalšie veci, ktorých realizácia by si vyžiadala veľké politické dohody, a preto sú sporné,“ vyhlásil s tým, že ide napríklad o prevod pozemkov štátu v národných parkoch pod rezort MŽP či mobilnú aplikáciu na kontrolu obchodu s drevom.

Envirostratégia 2030 nastavuje systémové riešenia pre najväčšie environmentálne výzvy Slovenska, akými sú kvalita ovzdušia, odpady, vody, lesy či klimatické zmeny. Pripravil ju Inštitút environmentálnej politiky (IEP). Vznikala dva roky a na jej znení sa okrem 160 odborníkov z rôznych rezortov a oblastí podieľala aj široká verejnosť, ktorá v rámci pripomienkovania zaslala približne 800 námetov. Ciele a opatrenia Envirostratégie 2030 by mali byť rešpektované v iných koncepčných dokumentoch vlády a v legislatíve.


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • IKEA v Malackách rozšíri výrobu drevotriesky. Aj vďaka novým plantážam

    Líder svetového predaja nábytku – švédsky koncern IKEA – nemá na Slovensku len veľký bratislavský obchodný dom, ale aj viacero fabrík na nábytok i závod na výrobu drevotriesky. Ten pri Malackách postavil koncern pritom na prelome milénia, a tak mu už v súboji s konkurentmi začal dochádzať dych.
  • Zákaz biomasakra je iluzórny. Kvalitné drevo z lesa sa spaľuje ďalej

    Vlani na konci roka pretlačili opoziční poslanci nečakane paragraf do legislatívnej normy, ktorá mala podľa nich prispieť k ochrane lesov. Zmenou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa od januára 2019 mala zrušiť podpora pre elektrárne, ktoré spaľujú lesnú biomasu. Má ju dostávať len ten, kto využíva odpad z drevospracujúceho priemyslu. Na zvyšky z ťažby, napríklad konáre, by sa už vzťahovať nemala.
  • Kovbojka o revíry v priamom prenose

    Poľovnícka spoločnosť Horn s pätnástimi miestnymi členmi ponúkne za blízky revír Višničky, ktorý spravujú v Štiavnických vrchoch štátne Lesy SR, tomuto podniku ročný nájom v sume vyše 57-tisíc eur. Pri 1 400-hektárovej rozlohe štátnych pozemkov v tomto revíri je to pre štát určite výhodná cena. Veď za hektár revíru chcú ľudia z Hornu platiť až 41 eur ročne, pričom priemer z cenových súťaží štátnych lesov je na 23 eurách.
  • Lesník odhalil sfušované zalesňovanie. Vinník dostal ďalšie miliónové kontrakty

    Na spackané zalesňovanie v oblasti horehronského Telgártu upozornil v septembri radový lesník Lesov SR Matúš Hríbik, ktorý tam pôsobí. Privátny dodávateľ podľa jeho slov nevysadil dostatočne veľké plochy a veľa stromčekov sa našlo hromadne zahrabaných len tak pod zemou.
  • Kvietik & Slavia Biznis spoza opony SNS

    O investičnej skupine Slavia Capital v rukách Petra Gabalca a Martina Kvietika sa už dlhšie hovorí v súvislosti s jej „prienikom“ s vládnou SNS i o tom, ako má vo svojich biznisoch využívať napojenie na rezorty zverené strane. Slavisti takéto tvrdenia rezolútne odmietajú a zdôrazňujú, že nič z toho nie je pravda. TREND si preto posvietil na jej vzťahy so štátom podrobnejšie
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.