Vyhlásenia lesníkov o príčine povodní vo Vysokých Tatrách považuje za nešťastné

Rezort životného prostredia považuje vyhlásenia lesníkov o príčine povodní vo Vysokých Tatrách za nešťastné. Vyplýva to zo stanoviska rezortu životného prostredia, ktoré agentúre SITA poskytol Slavomír Held z odboru komunikácie ministerstva.
BRATISLAVA 23. júla (SITA) - "Podľa vyjadrení lesníkov za povodne môže aj bezzásahový režim. Tieto tvrdenia považuje za ničím nepodložené ako Ministerstvo životného prostredia SR, tak aj Štátna ochrana prírody SR a Slovenský vodohospodársky podnik. Oporu nemajú ani v údajoch Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ) či v rozložení tokov, na ktorých bol vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity," uvádza envirorezort.

„Mrzí nás, že kým rezort životného prostredia priamo v teréne prostredníctvom svojich vodohospodárov hľadá okamžité riešenia na nápravu situácie, niektorí lesníci zo štátnych lesov považujú nešťastnú prírodnú udalosť za správnu chvíľu kritizovať ochranársky prístup envirorezortu k lesom,“ vyhlásil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla. Narážal tým na medializované vyhlásenia niektorých lesníkov, ktorí za povodňami v Tatrách vidia aj bezzásahové zóny.

Slovenský vodohospodársky podnik (SVP), rezortná organizácia ministerstva životného prostredia, už minulý týždeň nasadilo svoje kapacity priamo vo Vysokých Tatrách. Ako informoval Slovenský hydrometeorologický ústav, za niekoľko dní spadlo vo Vysokých Tatrách desať percent z celoročných zrážok. "V prípade enormného množstva zrážok, aké nastali minulý týždeň v oblasti Vysokých Tatier, kde spadlo viac ako 250 milimetrov vody za tri dni, nie je možné predísť prívalovým povodniam,“ podotkol technicko-prevádzkový riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Pavel Virág. Podľa vodohospodárov je pri takom množstve zrážok absolútne irelevantná otázka, akým spôsobom sú lesy obhospodarované. Takáto situácia by spôsobila komplikácie kdekoľvek, uvádza sa v stanovisku ministerstva.

Štátna ochrana prírody SR rovnako odmieta tvrdenia lesníkov. Podľa štátnych ochranárov je spájanie bezzásahovosti s nešťastnou udalosťou absolútne irelevantné. „Aj popadané stromy dokážu v pôde udržiavať vyššiu absorpčnú schopnosť ako ich plošný výrub. Ak si niekto v dnešnej dobe myslí, že peň na rúbanisku zachytí nejakú vodu, tak ja kľudne môžem odovzdať diplom naspäť na lesnícku školu,“ vyhlásil riaditeľ Správy TANAP-u Pavol Majko. Podľa rezortu za pravdu ochranárom dáva aj rozloženie tokov, na ktorých bol nedávno vyhlásený 3. stupeň povodňovej aktivity. Dve zo šiestich z nich ani nepretekajú bezzásahovým územím.

Slovenská lesnícka komora tvrdí, že ničivú povodeň vo Vysokých Tatrách spôsobil odumretý les, po daždi nedokázal zadržať vodu, ktorá stiekla do nižších polôh a napáchala škody. Podľa komory zrážky spadli v oblasti bezzásahového režimu, kde nemohli lesníci spracovať lykožrútovú kalamitu a zachrániť väčšie komplexy lesa, ktoré by plnili aj vodozádržnú funkciu. Slovenská lesnícka komora podľa jej predsedu Milana Dolňana už dlhodobo upozorňuje na nebezpečenstvo prírodných katastrof v týchto bezzásahových dolinách, akými sú napríklad povodne či lesné požiare.

Rozsiahle povodne postihli Tatry minulý týždeň v stredu večer v dôsledku dlhotrvajúcich intenzívnych dažďov, čo viedlo k vyhláseniu najvyššieho 3. stupňa povodňovej aktivity v obciach Ždiar a Tatranská Javorina a vo Vysokých Tatrách. Vo štvrtok bola vyhlásená mimoriadna povodňová situácia. Prívalový dážď strhol päť turistických mostíkov v Tichej a Malej studenej doline, viaceré chodníky museli pre turistov uzavrieť.


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • IKEA v Malackách rozšíri výrobu drevotriesky. Aj vďaka novým plantážam

    Líder svetového predaja nábytku – švédsky koncern IKEA – nemá na Slovensku len veľký bratislavský obchodný dom, ale aj viacero fabrík na nábytok i závod na výrobu drevotriesky. Ten pri Malackách postavil koncern pritom na prelome milénia, a tak mu už v súboji s konkurentmi začal dochádzať dych.
  • Zákaz biomasakra je iluzórny. Kvalitné drevo z lesa sa spaľuje ďalej

    Vlani na konci roka pretlačili opoziční poslanci nečakane paragraf do legislatívnej normy, ktorá mala podľa nich prispieť k ochrane lesov. Zmenou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa od januára 2019 mala zrušiť podpora pre elektrárne, ktoré spaľujú lesnú biomasu. Má ju dostávať len ten, kto využíva odpad z drevospracujúceho priemyslu. Na zvyšky z ťažby, napríklad konáre, by sa už vzťahovať nemala.
  • Kovbojka o revíry v priamom prenose

    Poľovnícka spoločnosť Horn s pätnástimi miestnymi členmi ponúkne za blízky revír Višničky, ktorý spravujú v Štiavnických vrchoch štátne Lesy SR, tomuto podniku ročný nájom v sume vyše 57-tisíc eur. Pri 1 400-hektárovej rozlohe štátnych pozemkov v tomto revíri je to pre štát určite výhodná cena. Veď za hektár revíru chcú ľudia z Hornu platiť až 41 eur ročne, pričom priemer z cenových súťaží štátnych lesov je na 23 eurách.
  • Lesník odhalil sfušované zalesňovanie. Vinník dostal ďalšie miliónové kontrakty

    Na spackané zalesňovanie v oblasti horehronského Telgártu upozornil v septembri radový lesník Lesov SR Matúš Hríbik, ktorý tam pôsobí. Privátny dodávateľ podľa jeho slov nevysadil dostatočne veľké plochy a veľa stromčekov sa našlo hromadne zahrabaných len tak pod zemou.
  • Kvietik & Slavia Biznis spoza opony SNS

    O investičnej skupine Slavia Capital v rukách Petra Gabalca a Martina Kvietika sa už dlhšie hovorí v súvislosti s jej „prienikom“ s vládnou SNS i o tom, ako má vo svojich biznisoch využívať napojenie na rezorty zverené strane. Slavisti takéto tvrdenia rezolútne odmietajú a zdôrazňujú, že nič z toho nie je pravda. TREND si preto posvietil na jej vzťahy so štátom podrobnejšie
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.