ENVIRO: Karpatské bukové pralesy stále nie sú dostatočne chránené, tvrdí WWF

Návrh opatrení pre lokalitu svetového dedičstva UNESCO Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy z dielne ministerstiev životného prostredia, pôdohospodárstva a zahraničia nezabezpečuje plnú ochranu karpatských bukových pralesov tak, ako to od Slovenska žiadal Výbor svetového dedičstva UNESCO.
BRATISLAVA 9. februára (SITA) - Tvrdí to Svetový fond na ochranu prírody (WWF). Výbor svetového dedičstva UNESCO vlani v júli vyzval Slovensko, aby do februára tohto roka definitívne určilo hranice lokality a jej nárazníkovej zóny, zaistilo ochranu pred ťažbou dreva a lovom zveri, dopracovalo integrovaný manažmentový plán a podporilo udržateľný cestovný ruch. „Oceňujeme, že nastal posun v riešení súčasného stavu. Napriek tomu musíme konštatovať, že predložená Správa o stave ochrany slovenskej časti lokality Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy je príliš všeobecná, nekonkrétna a nedostatočne reaguje na výzvy Komisie Svetového dedičstva UNESCO z 5. júla 2017. Inými slovami, nezabezpečuje ochranu lesov v území," upozornila riaditeľka WWF na Slovensku Miroslava Plassmann.

Najvážnejšou výhradou WWF je, že správa neuvádza presné vymedzenie hraníc lokality na Slovensku, nestanovuje zodpovednosti jednotlivých orgánov štátu v oblasti adekvátnej ochrany prírody a neposkytuje konkrétny časový plán navrhovaných opatrení. Správa síce hovorí o troch nových navrhovaných rezerváciách - Černiny, Nežabec a Pramenisko Cirochy, neuvádza však ich výmeru a návrhy zatiaľ neboli predložené vláde na schválenie. Správa je podľa WWF nekonkrétna aj v oblasti návrhu kompenzácie súkromných vlastníkov a neuvádza akým spôsobom bude fungovať starostlivosť o územie mimo najprísnejšie chránených častí. „Nakoľko stále nie sú jasne vymedzené hranice lokality svetového dedičstva, ako ani hranice jadrových a nárazníkových zón, obávame sa, že nie je dodržaná podmienka, aby sa v lokalite svetového dedičstva neťažilo drevo a ochrana prírody bola prioritou,“ uzavrela Plassmann.

V júni 2007 bola lokalita Karpatské bukové pralesy zapísaná na Zoznam svetového dedičstva UNESCO ako ukážka zvyškov pralesov v cezhraničnom regióne Slovenska a Ukrajiny. Slovenskú časť tvoria štyri komponenty, z toho tri - Havešová, Rožok a Stužica – Bukovské vrchy, sú súčasťou Národného parku Poloniny, štvrtý komponent Vihorlat je súčasťou Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Výbor svetového dedičstva opakovane upozornil Slovensko na viaceré pretrvávajúce problémy, pričom správu o prijatých opatreniach žiadal predložiť do februára 2018.

Návrh opatrení, ktoré je v Karpatských bukových pralesoch nutné vykonať, spresňuje hranice všetkých štyroch slovenských komponentov tejto lokality a ich nárazníkových zón, od čoho závisí adekvátne zabezpečenie ochrany a starostlivosti o toto územie. Envirorezort tvrdí, že ochrana pred ťažbou dreva a lovom zveri je v súčasnosti dostatočne zabezpečená v dvoch zo štyroch oblastí, a to v lokalitách Havešová a Rožok, ktoré sú zároveň národné prírodné rezervácie s 5. stupňom ochrany, kde je ťažba i lov zakázaná. V častiach Stužica – Bukovské vrchy a Vihorlat sa pripravuje rozšírenie území s 5. stupňom ochrany vyhlásením troch nových prírodných rezervácií Černiny, Pramenisko Cirochy a Nežabec. Z ekonomického hľadiska bude mať obmedzenie ťažby určité finančné dopady na neštátnych vlastníkov a nájomcov lesov, ktorým podľa zákona patrí náhrada. V dlhodobom horizonte bude potrebné zamerať sa predovšetkým na vytvorenie alternatívnych zdrojov ekonomických a pracovných príležitostí, napríklad na cestovný ruch.

(SITA, kh;mt),123


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • Zákaz biomasakra je iluzórny. Kvalitné drevo z lesa sa spaľuje ďalej

    Vlani na konci roka pretlačili opoziční poslanci nečakane paragraf do legislatívnej normy, ktorá mala podľa nich prispieť k ochrane lesov. Zmenou zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie sa od januára 2019 mala zrušiť podpora pre elektrárne, ktoré spaľujú lesnú biomasu. Má ju dostávať len ten, kto využíva odpad z drevospracujúceho priemyslu. Na zvyšky z ťažby, napríklad konáre, by sa už vzťahovať nemala.
  • Kovbojka o revíry v priamom prenose

    Poľovnícka spoločnosť Horn s pätnástimi miestnymi členmi ponúkne za blízky revír Višničky, ktorý spravujú v Štiavnických vrchoch štátne Lesy SR, tomuto podniku ročný nájom v sume vyše 57-tisíc eur. Pri 1 400-hektárovej rozlohe štátnych pozemkov v tomto revíri je to pre štát určite výhodná cena. Veď za hektár revíru chcú ľudia z Hornu platiť až 41 eur ročne, pričom priemer z cenových súťaží štátnych lesov je na 23 eurách.
  • Lesník odhalil sfušované zalesňovanie. Vinník dostal ďalšie miliónové kontrakty

    Na spackané zalesňovanie v oblasti horehronského Telgártu upozornil v septembri radový lesník Lesov SR Matúš Hríbik, ktorý tam pôsobí. Privátny dodávateľ podľa jeho slov nevysadil dostatočne veľké plochy a veľa stromčekov sa našlo hromadne zahrabaných len tak pod zemou.
  • Kvietik & Slavia Biznis spoza opony SNS

    O investičnej skupine Slavia Capital v rukách Petra Gabalca a Martina Kvietika sa už dlhšie hovorí v súvislosti s jej „prienikom“ s vládnou SNS i o tom, ako má vo svojich biznisoch využívať napojenie na rezorty zverené strane. Slavisti takéto tvrdenia rezolútne odmietajú a zdôrazňujú, že nič z toho nie je pravda. TREND si preto posvietil na jej vzťahy so štátom podrobnejšie
  • Únos štátu po poľovnícky: Ako papaláši cez úrady obrali urbárnikov o revír

    Poľuje iba každý stý Slovák, a tak väčšinu ľudí súboje poľovníckych partií o revíry nijako zvlášť nezaujímajú. Úplne iný rozmer však tieto boje nadobúdajú, ak v nich niekto prichádza o revír aj vďaka zneužitiu právomocí úradov a štátnych lesných podnikov, ktoré ich spravujú. Vtedy už ide o „únos štátu“ v prospech oponenta, a ten sa môže zopakovať v ktorejkoľvek oblasti života. Slušným ľuďom tak ostáva iba veľká nechuť, lebo spravodlivosť majú zasa hľadať len u toho istého štátu.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.