Stavovské organizácie vyjadrujú ostrý nesúhlas so zmenami v nájomných vzťahoch

Významné stavovské organizácie - Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK), Potravinárska komora Slovenska, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení, Republiková únia zamestnávateľov a Klub 500, združujúce 80 % slovenských zamestnávateľov v poľnohospodárstve, vyjadrujú ostrý nesúhlas s novelou zákona o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov.
BRATISLAVA 5. októbra (SITA) - Organizácie vo štvrtok na tlačovej besede upozornili Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, že úpravy v zákone môžu do poľnohospodárstva a produkcie potravín priniesť chaos a ohroziť stabilitu podnikateľského prostredia na trhu s pôdou.

Najväčšie problémy v novele vidia organizácie v zavádzaných zmenách v nájomných vzťahoch, ktoré nepomôžu malým začínajúcim farmárom. Naopak, spôsobia podľa nich problémy produkujúcim poľnohospodárom a ohrozia ich investície, ktoré súvisia s výrobou zdravých, škandálmi nepoznačených potravín.

Novela podľa stavovských organizácií ďalej zahŕňa viaceré neželané zmeny, ktoré sú rizikové pre celý sektor. Ide o zámer zrušenia automatickej obnovy nájomných zmlúv, či umožnenie ukončenia nájomných zmlúv prenajímateľom z dôvodu predaja podniku, alebo zmeny v spôsobe vytyčovania náhradných pozemkov. Organizácie preto navrhujú, aby bola ponechaná možnosť automatickej obnovy na maximálne päť rokov, a to so zachovaním ročnej výpovednej lehoty zo strany nájomcov. „Na základe našich diskusií sme sa zhodli, že sme pripravení pristúpiť na kompromis, ktorý znel, že automatická obnova áno, ale maximálne na obdobie piatich rokov. Potrebujeme mať v tomto odvetví istotu, nakoľko sú nutné investície a ich príprava. Preto z pohľadu zabezpečenia investícií je päť rokov minimum,“ uviedol na štvrtkovej tlačovej konferencii predseda SPPK Milan Semančík.

Naopak Vidiecka platforma a ASYF - Združenie mladých farmárov na Slovensku podporujú navrhované znenie zákona o nájmoch poľnohospodárskej pôdy a považujú ho za účinné riešenie, ktoré je podľa nich v súlade so zmenou Ústavy SR a taktiež v súlade so stanoviskom Európskeho parlamentu z 27. apríla 2017. Vidiecka platforma a ASYF dodávajú, že prostredníctvom dlhodobých nájomných zmlúv až na 25 rokov a ich automatickej obnovy opäť až na 25 rokov sa zamedzoval prístup k pôde nielen pre malých a začínajúcich farmárov, ale aj pre samotných vlastníkov pôdy. "Návrh zákona o nájme poľnohospodárskej pôdy vnímame ako prvú vážnejšiu a systémovú podporu pre túto skupinu poľnohospodárov. Na základe navrhovaných zmien sa tak vytvoria podmienky pre diverzifikáciu podnikateľského prostredia a produkcie kvalitných potravín v agropotravinárskom sektore Slovenskej republiky tým, že sa malým a začínajúcim hospodárom umožní prístup k pôde," uviedli v zverejnenom stanovisku.

Stavovské organizácie vyjadrili taktiež nespokojnosť so zverejnením návrhu štátneho rozpočtu na rok 2018, o ktorom sa dozvedeli najmä prostredníctvom médií a tento návrh nebol s predstaviteľmi týchto združení konzultovaný. Predstavitelia združení zároveň upozornili, že pokiaľ vláda nesplní sľuby o navýšení štátnej pomoci v agrosektore, poľnohospodári budú aj v ďalšom období ťahať za kratší koniec a zníži sa ich konkurencieschopnosť.

Novela, ktorá čaká na definitívne schválenie v parlamente, podľa rezortu pôdohospodárstva zlepšuje podmienky prístupu pre malých a stredných farmárov a zabraňuje špekuláciám pri automatickej obnove nájomného vzťahu. Podľa rezortu ide o novelu zákona, ktorá prešla nebývalou odbornou diskusiou. "Poctivých poľnohospodárov, ktorí využívajú pôdu na tvorbu potravín a zvyšujú tak našu potravinovú bezpečnosť, Slovensko potrebuje. Novela zákona umožní poľnohospodárom ľahší prístup k prenájmu poľnohospodárskej pôdy a zavádza tiež poriadok do evidencie nájomných vzťahov. Je zároveň ďalším krokom v zamedzení získavaniu tejto cennej pôdy špekulantmi na nepoľnohospodárske účely," informovalo vo štvrtok ministerstvo pôdohospodárstva.


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
  • Prokuratúra ženie na súd veľkú rybu - slovenského nositeľa Nobelovej ceny za mier!

    Doteraz jediný slovenský nositeľ Nobelovej ceny má zrejme veľký problém. Rektor Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici doc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD., je stíhaný za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
  • Slovenské nábytkárstvo prišlo o ďalšiu tradičnú značku

    Budúci rok mohla levická nábytkáreň Lencos, rozvíjaná domácimi nábytkármi Štefanom Hanesom a Štefanom Valachom, oslavovať už dvadsiate výročie štartu výroby. No napokon sa ho nedožila. Ešte pred letom totiž po vleklých dlhoch padla do konkurzu. Následne veľmi rýchlo prišlo aj k jej uzavretiu a prepusteniu posledných vyše 70-tich zamestnancov.
  • Spolumajiteľ denníka Sme vstúpil do druhej najväčšej píly. Načo ho potrebujú?

    Slovenský finančník žijúci v Prahe Peter Vajda bol so svojou Prvou slovenskou investičnou skupinou (PSIS), ktorá vznikla ešte v časoch ponovembrovej kupónovej privatizácie, dlhšie viditeľný hlavne vo finančnom sektore či mediálnej brandži. Práve v rámci nej ovláda vyše polovicu akcií vydavateľstva Petit Press s jeho vlajkovou loďou, denníkom Sme. No pozornejší pohľad do účtovných dokladov a výročných správ PSIS, ktorá je súčasťou jeho českého holdingu Proxy-Finance, prezrádza, že sa v posledných rokoch čoraz častejšie obzerá aj po rôznych slovenských priemyselných podnikoch.