Lajčák nepožiada o vyňatie Karpatských bukových pralesov zo svetového dedičstva UNESCO

Minister zahraničia a zároveň predseda Slovenskej komisie pre UNESCO Miroslav Lajčák nepožiada UNESCO o odobratie certifikátu svetového dedičstva pre Karpatské bukové pralesy.
BRATISLAVA 19. júla (SITA) – „Minister Lajčák sa nestotožňuje s návrhom Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Nie je v záujme Slovenskej republiky, aby nám bol odobratý certifikát UNESCO pre Karpatské bukové pralesy,“ uviedol pre agentúru SITA hovorca rezortu diplomacie Peter Susko. Reagoval tak na výzvu náčelníka VLKa Juraja Lukáča, aby bola táto vzácna prírodná lokalita zo zoznamu svetového dedičstva vyňatá. Karpatské bukové pralesy totiž podľa Lukáča nespĺňajú kritériá, za akých im bol certifikát UNESCO udelený.

Výbor Svetového dedičstva UNESCO nedávno vyzval vládu Slovenska, aby urýchlene prijala opatrenia na záchranu Karpatských bukových pralesov. Pretrvávajúce problémy v slovenskej časti tejto lokality spôsobené rozsiahlou ťažbou a poľovníctvom podľa výboru ohrozujú výnimočnú hodnotu celého územia. Susko v tejto súvislosti pripomenul, že slovenská vláda má predložiť správu o zlepšení stavu tejto lokality do februára 2018. Dodal, že Lajčák už inicioval rokovania s ministrami rezortov životného prostredia a pôdohospodárstva, ktoré zodpovedajú za ochranu ekosystému, respektíve ťažbu dreva v ňom. Na podnet Lajčáka tiež vznikla medzirezortná pracovná skupina, ktorá sa bude touto záležitosťou zaoberať. „Je v záujme Slovenska a nás všetkých hľadať udržateľné zmysluplné riešenia, a nie pristupovať k problému skratovito,“ zdôraznil Susko.

Výbor Svetového dedičstva UNESCO už dlhšie poukazuje na pretrvávajúce problémy Karpatských bukových pralesov spôsobené rozsiahlou ťažbou a poľovníctvom, ktoré podľa výboru ohrozujú výnimočnú hodnotu celého územia. Kritizoval tiež absenciu efektívneho plánu starostlivosti o túto lokalitu. Lesoochranárske zoskupenie VLK pripomína, že medzinárodné kritériá pre národné parky určujú 75 percent bezzásahového územia, kde sa nepoľuje, neťaží drevo a nestriekajú sa chemické látky. „Slovenské národné parky sú však územia, kde sa rúbe, poľuje, strieka,“ zdôvodnil Lukáč svoju výzvu na vyňatie Karpatských bukových pralesov zo zoznamu svetového dedičstva UNESCO.


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
  • Prokuratúra ženie na súd veľkú rybu - slovenského nositeľa Nobelovej ceny za mier!

    Doteraz jediný slovenský nositeľ Nobelovej ceny má zrejme veľký problém. Rektor Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici doc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD., je stíhaný za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
  • Slovenské nábytkárstvo prišlo o ďalšiu tradičnú značku

    Budúci rok mohla levická nábytkáreň Lencos, rozvíjaná domácimi nábytkármi Štefanom Hanesom a Štefanom Valachom, oslavovať už dvadsiate výročie štartu výroby. No napokon sa ho nedožila. Ešte pred letom totiž po vleklých dlhoch padla do konkurzu. Následne veľmi rýchlo prišlo aj k jej uzavretiu a prepusteniu posledných vyše 70-tich zamestnancov.
  • Spolumajiteľ denníka Sme vstúpil do druhej najväčšej píly. Načo ho potrebujú?

    Slovenský finančník žijúci v Prahe Peter Vajda bol so svojou Prvou slovenskou investičnou skupinou (PSIS), ktorá vznikla ešte v časoch ponovembrovej kupónovej privatizácie, dlhšie viditeľný hlavne vo finančnom sektore či mediálnej brandži. Práve v rámci nej ovláda vyše polovicu akcií vydavateľstva Petit Press s jeho vlajkovou loďou, denníkom Sme. No pozornejší pohľad do účtovných dokladov a výročných správ PSIS, ktorá je súčasťou jeho českého holdingu Proxy-Finance, prezrádza, že sa v posledných rokoch čoraz častejšie obzerá aj po rôznych slovenských priemyselných podnikoch.