Lesníci na ostrove Sihoť už hospodária po novom- Vysadia prirodzené druhy drevín, na prvom mieste je ochrana vody

Štátni lesníci hospodária na bratislavskom ostrove Sihoť už podľa nových pravidiel. Obnovná ťažba bude prebiehať šetrne, na malých plochách a nemala by presiahnuť tri percentá z celej plochy lesa ročne.
BRATISLAVA 14. júna - Na prvom mieste je ochrana vodného zdroja a kvalita vody. Pribúdať budú pôvodné druhy drevín.

„Ostrov Sihoť je dôležitý vodný zdroj a lužný les a tomu prispôsobujeme všetky aktivity na ostrove,“ uviedla ministerka Gabriela Matečná, ktorá v apríli minulého roka požiadala štátny podnik LESY SR o zastavenie výrubu stromov s cieľom nájsť systémové riešenie. LESY SR, ktoré sú v kompetencii rezortu pôdohospodárstva, vysadili minulý rok na ostrove stovky nových stromov, čím zalesnili plochu po predchádzajúcej ťažbe. „Plníme jeden zo sľubov, že namiesto topoľa šľachteného vysádzame autochtónne, teda pôvodné druhy,“ dodala Matečná.

Starostlivosť o stromy na ostrove Sihoť prebieha v osobitnom režime. Drvivú väčšinu plochy (94%) pokrývajú lesy kategórie osobitného určenia s primárnou vodohospodárskou funkciou, teda nie sú určené na hospodársku činnosť.

Už budúci týždeň, konkrétne 19.6., sa začne na ostrove obnovná ťažba. „Bude postupne prebiehať v štyroch porastoch, s plánom ukončenia v auguste aj s vyvezením všetkej drevnej hmoty,“ upresnil Marian Staník, generálny riaditeľov štátneho podniku LESY SR. „V roku 2017 bude na ostrove Sihoť obnovených 4,14 ha, čo je 2,8% plochy lesných pozemkov. Súčasné suché, nízkozrážkové obdobie chceme využiť na šetrnú ťažbu. Obnova vyťažených plôch začne bezprostredne po poťažbovej úprave na jeseň tohto roka.“

Rezort pôdohospodárstva plní aj ďalší zo sľubov, ktoré dal verejnosti. Vo všetkých prípadoch pôjde o maloplošnú obnovnú ťažbu, konkrétne o plochy o výmere 1,00 ha, 1,10 ha, 0,84 ha a 1,20 ha. Z celkovej ťažby pripadá na topoľ šľachtený 92,34%, čo je dôkazom jeho postupného výberu a nahradenia novou výsadbou pôvodných, domácich druhov drevín.

Ostrov Sihoť sa na účely zásobovania pitnou vodou využíva od roku 1886, konkrétne zásobuje mestské časti Karlova Ves, Devín a Staré Mesto. Vďaka geologickému zloženiu pôdnych a podložných vrstiev ostrova je na ňom ťažená voda jednou z najkvalitnejších na Slovensku a v celej strednej Európe. V súčasnosti sa na Sihoti nachádza 13 kopaných a 33 vŕtaných studní. Zároveň sa tam nachádza 148 kontrolných vrtov. Na ostrove platí pásmo hygienickej ochrany 1. stupňa.

Michal Feik
Odbor komunikácie a marketingu MPRV


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • Ikei chýba drevo. Na Zahorí potichu, no vo veľkom, vysádza vlastné plantáže

    Pred pár rokmi chceli na Slovensku viaceré farmy zakladať plantáže rýchlorastúcich drevín, hlavne pre teplárne. Pohoreli však buď na tom, že ich nevedeli udržať pri živote, alebo ich pre sprísnené ekologické pravidlá nedokázali ani založiť. Plantáže v krajine sa preto po počiatočnom boome dostali akoby pod zámok. No teraz na Slovensku do ich zakladania vo veľkom investuje globálny švédsky predajca nábytku IKEA.
  • Spotreba dreva v energetike po boome klesá, bude ho viac na nábytok

    Ak niečo slovenským spracovateľom dreva vadí rovnako ako vývozy surového dreva z našich lesov, tak asi iba jeho spaľovanie na energiu. Podľa nich by sa malo radšej využiť na produkciu s vyššou pridanou hodnotou.
  • Prokuratúra ženie na súd veľkú rybu - slovenského nositeľa Nobelovej ceny za mier!

    Doteraz jediný slovenský nositeľ Nobelovej ceny má zrejme veľký problém. Rektor Stredoeurópskej vysokej školy v Skalici doc. RNDr. Ing. Jozef Minďaš, PhD., je stíhaný za obzvlášť závažný zločin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku.
  • Slovenské nábytkárstvo prišlo o ďalšiu tradičnú značku

    Budúci rok mohla levická nábytkáreň Lencos, rozvíjaná domácimi nábytkármi Štefanom Hanesom a Štefanom Valachom, oslavovať už dvadsiate výročie štartu výroby. No napokon sa ho nedožila. Ešte pred letom totiž po vleklých dlhoch padla do konkurzu. Následne veľmi rýchlo prišlo aj k jej uzavretiu a prepusteniu posledných vyše 70-tich zamestnancov.
  • Spolumajiteľ denníka Sme vstúpil do druhej najväčšej píly. Načo ho potrebujú?

    Slovenský finančník žijúci v Prahe Peter Vajda bol so svojou Prvou slovenskou investičnou skupinou (PSIS), ktorá vznikla ešte v časoch ponovembrovej kupónovej privatizácie, dlhšie viditeľný hlavne vo finančnom sektore či mediálnej brandži. Práve v rámci nej ovláda vyše polovicu akcií vydavateľstva Petit Press s jeho vlajkovou loďou, denníkom Sme. No pozornejší pohľad do účtovných dokladov a výročných správ PSIS, ktorá je súčasťou jeho českého holdingu Proxy-Finance, prezrádza, že sa v posledných rokoch čoraz častejšie obzerá aj po rôznych slovenských priemyselných podnikoch.