Ochranári iniciatívu Sólymosa vítajú, no opatrne

S opatrnosťou prijali slovenskí ochranári iniciatívu ministra životného prostredia Lászlóa Sólymosa, ktorý chce predložiť ministerstvu pôdohospodárstva Národnú dohodu o strome ako základ ekologickejšieho, zodpovednejšieho a trvalo udržateľného spôsobu hospodárenia s lesmi.
BRATISLAVA 22. mája (SITA) – Sólymos chce dohodou obmedziť holorubný hospodársky spôsob v lesoch s cieľom zabrániť narušovaniu pôdy a jej erózii, a tak aj prípadným povodniam.

„Zatiaľ je to zo strany ministra len vyhlásenie. Cesta k jeho praktickej realizácii bude ešte dlhá a bude testom, nakoľko to minister životného prostredia myslí vážne, aká je jeho reálna autorita vo vláde a v spoločnosti,“ uviedol environmentalista Mikuláš Huba, podľa ktorého Sólymos musí ešte presvedčiť ministerku pôdohospodárstva, ale aj ministra financií a premiéra. Ak sa má takýto zámer aj realizovať, treba podľa Hubu zmeniť kompetencie tak, aby chránené územia striktne patrili do gescie rezortu ochrany prírody, a nie pod hospodársky rezort. Zmeniť by sa mal aj systém finančného odmeňovania v lesnom hospodárstve. „Ak platí téza, že mimoprodukčné funkcie lesa sú niekoľkokrát dôležitejšie ako produkcia dreva, potom ich treba aj patrične finančne ohodnotiť, aby sa lesnému hospodárovi oplatili,“ zdôraznil Huba.

Juraj Lukáč z Lesocohranárskeho zoskupenia VLK síce považuje iniciatívu Sólymosa za dobrú správu, no tvrdí, že holorub sa na Slovensku prakticky nepoužíva, takže je zbytočné s nímm bojovať. „To, čo ľudia vidia v lesoch, je kalamitná ťažba alebo podrastový spôsob ťažby, ktorý sa na holorub podobá. Tu je skryté nebezpečie, že formálne bude všetko v poriadku, ale stromy budú vyrúbané na veľkej ploche aj tak,“ uviedol v reakcii. Lukáč tiež pripomenul, že dohoda sa netýka hospodárenia v chránených územiach, ktorých problémy má rezort životného prostredia riešiť. „Aj v prípade Tichej a Kôprovej doliny aj v Malužinej išlo o národné parky, kde režim lesného hospodárenia musí mať iný štatút ako v hospodárskych lesoch. Je absolútne neprípustné, aby sa v národných parkoch ťažilo kdekoľvek a akokoľvek,“ zdôraznil. VLK preto podľa neho navrhuje, aby sa na 95 percentách územia uplatňoval princíp, ktorý navrhuje Sólymos, ale aby národné parky mali minimálne 50 percent územia, kde sa neťažia žiadne stromy, kde sa nepoľuje a nepoužívajú pesticídy. Žiada tiež, aby takýchto bezzásahových území bolo na Slovensku minimálne päť percent. Petíciu s takýmito požiadavkami už podporilo takmer 50 000 občanov.

Sólymos navštívil Tichú dolinu a obec Malužiná v Nízkych Tatrách, kde mal možnosť osobne porovnať dva rôzne prístupy pri spravovaní lesov. Tichá dolina predstavuje príklad, ako si príroda po takmer trinástich rokoch dokázala poradiť s ničivou veternou a lykožrútovou kalamitou bez zásahu ľudskej činnosti. „Dnes máme v Tichej doline les, ktorý povodeň ustál. A odvďačil sa tým, že zabránil možným sekundárnym škodám. V Malužinej sme také šťastie nemali,“ vyhlásil. Práve obec Malužiná v okrese Liptovský Mikuláš totiž predstavuje opačný príklad. Koncom apríla tu nánosy bahna a kameňov, ktoré dovalila veľká voda z okolitých odlesnených kopcov, spôsobili vyliatie potoka. Podobný osud ako Malužinú nedávno pri povodniach postihol aj Demänovskú a Jánsku dolinu. „Zachovať prírodu jedinečných lokalít Tatier v najvyššom stupni ochrany bez zásahu človeka má zmysel. Uvedomujeme si, že takýto spôsob nie je možný na celom Slovensku. Po tom, čo som dnes videl, som presvedčený o nevyhnutnosti zodpovednejších spôsobov hospodárenia v lesoch všeobecne,“ konštatoval minister. Sólymos navrhuje takzvaný výberková spôsob hospodárenia v lesoch, ktorý je založený na ťažbe jednotlivých stromov, najmä tých, ktoré sú poškodené a napadnuté škodcami. Ostatné stromy zostávajú na mieste a tým sa les prirodzene obnovuje.


Príspevky autora SITA
Mohlo by Vás zaujímať
  • Tarabov útok na národné parky: Nariadil veľké prepúšťanie a zobral im peniaze zo štátneho rozpočtu

    Riaditelia národných parkov majú prepustiť takmer 80 ľudí. Minister im zároveň drasticky znížil príspevok na tento rok zo štátneho rozpočtu a obmedzil aj peniaze z eurofondov. Podľa bývalého štátneho tajomníka rezortu Michala Kiču ide o neakceptovateľný útok na ochranu prírody na Slovensku.
  • Rezorty nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov

    Rezorty životného prostredia a pôdohospodárstva nepodpísali do 1. apríla 2024 delimitačné protokoly o spravovaní lesov a nehnuteľností, ktoré prešli v rámci zonácie Veľkej Fatry a Slovenského krasu spod štátnych lesov do správy národných parkov, hoci to vyžaduje zákon.
  • Medzi top zákazníkov Lesov SR prenikli nové priekupnícke firmy na úkor niektorých fabrík

    Drevári sa začiatkom roka báli o presuny štátneho dreva do rúk priekupníkov blízkych vláde, no napokon si mnohí objemy udržali. Zmluvy štátnych lesov sa však skrátili. Spracovatelia sa preto obávajú, že neskôr budú musieť o surovinu bojovať znova. Niektoré fabriky boli navyše vytlačené spomedzi top zákazníkov Lesov SR a nahradili ich nové mená, ktoré drevo vyvážajú aj do cudziny. Medzi manažérmi Lesov SR si našla miesto aj bývalá pravá ruka Borisa Kollára.
  • Drevári sa obávajú, že na biznise s drevom zasa začínajú zarábať ľudia blízki Smeru a SNS. Štátne lesy im blokujú dodávky

    Štátne Lesy SR meškajú s podpisom zmlúv na tohtoročné dodávky dreva pre domáci drevospracujúci priemysel. Drevári za tým vidia možné presuny dreva, ktoré doteraz dostávali oni, na priekupníkov s kontaktmi na terajšiu vládnu koalíciu. Takto sa to dialo aj za minulých vlád Smeru a SNS. Lesy SR meškanie odôvodňujú tým, že sa ich noví manažéri vybraní koalíciou musia viac zoznámiť so stavom podniku.
  • Otec zostal len dodávateľom surovín, výrobu prevzal syn

    Pre vybudovanie rodinnej firmy je prvoradé, aby sa rodičom podarilo pritiahnuť deti k podnikaniu. Rovnako dôležité je, aby starší nechali mladým vo firme dostatočne široký priestor. Inak v podniku nedorastú na samostatných lídrov. Štefan Nemčík si to vo svojej východoslovenskej píle Drevop uvedomil hneď po príchode syna Juraja pred dvanástimi rokmi.
DREVARI.SK, s.r.o.
DREVARI.SK, s.r.o.